Zvieratá odpradávna boli, sú a vždy aj budú súčasťou života ľudí. Či už priamo alebo nepriamo, tieto „nemé“ tváre vplývajú na každého z nás. Od maličkých usilovných včielok až po veľké nebezpečné medvede, všetky tieto stvorenia nám svojím spôsobom pomáhajú udržať rovnováhu v prírode.
Ľudia však postupom času zistili, že niektoré z nich majú úžasný dar – rozumieť nám aj bez slov. Mnohé zvieratká majú šiesty zmysel, ktorým dokážu vycítiť našu náladu a vedia, či nás niečo trápi alebo sme šťastní. Za každú cenu sa nám snažia pomôcť aj bez toho, aby sme ich o to žiadali. Asi každý z nás, kto má alebo niekedy mal domáceho miláčika veľmi dobre vie, o čom píšem.
A takto postupne vznikla aj animoterapia, teda terapia za pomoci zvieratiek. Kedysi sa využívali len koníky a psíky, ale dnes sú už do tejto terapie zapájané akékoľvek zvieratá - mačky, zajačiky, dokonca potkany alebo jašterice, výber je naozaj veľký. A ich úloha je jasná – pomáhať nám ľuďom.
Ja som od malička bola priam posadnutá zvieratami – od štyroch rokov som s nimi vyrastala a teraz si neviem predstaviť život bez nich. Ale ku samotnej canisterapii, teda terapii za pomoci psíkov, som sa dostala až na vysokej škole doslova zhodou náhod. Nikdy nezabudnem na prvé stretnutie s mojím prvým canisterapeutickým parťákom Darcom. Spolužiačky ho doniesli do školy, lebo ho videli dlhší čas, ako sa potuluje po lese. Vyhladovaný, špinavý, labky zodraté až do krvi, ale stále nezanevrel na ľudí. V útulku ho nikto nehľadal a čip ani známku na obojku nemal, takže k pôvodnému majiteľovi (ak nejakého niekedy mal) sme sa dopátrať nevedeli. Hneď ako som ho zbadala, tak som si k nemu kľakla, on sa mi s nádejou zahľadel do očí, položil mi labku na koleno a jemnučko opatrne sa ku mne pritúlil. A od toho momentu sme obaja vedeli, že toto bude navždy. Jeho neskutočná láska k ľuďom, vďačnosť za každé pohladkanie a veľká šikovnosť pri učení sa rôznych trikov ma len uistila v tom, že on sa proste narodil pre to, aby pomáhal tým, ktorých život sklamal. Doma je to síce malý nezbedník, ale keď ideme pracovať, tak sám vie, čo má robiť a ku komu si čo môže dovoliť. Vie, či sme pri maličkom ležiacom dieťatku, pri neposedných školákoch alebo pri senioroch v domove a podľa toho prispôsobuje aj svoje správanie. A občas mám pocit, že už mi vie aj čítať myšlienky. Darco je už síce starší pán a canisterapii sa spolu venujeme niekoľko rokov, ale stále dokáže vyčariť úsmev na tvári detičiek a vniesť radosť do očí seniorom, ktorí si pri ňom neraz zaspomínajú na svoju mladosť. A to je dôvod prečo viem, že naša práca má zmysel.
Okrem pravidelných návštev špeciálnej škôlky a domova sociálnych služieb sa venujeme canisterapii aj individuálne alebo v rámci rôznych projektov. V súčasnosti spolupracujeme so zdravotným zariadením Adeli Medical Center, kde v priebehu januára a februára 2020 organizujú päťtýždňový rehabilitačný program Adeli on ski a my sme radi, že môžeme byť súčasťou tejto krásnej myšlienky. Pomáhame detičkám inak obdareným a spolu s našou kolegyňou Pavlínkou a jej parťáčkou Lujzou sme už mali možnosť spoznať niekoľko úžasných detičiek, ktoré by svojou vnútornou silou dokázali prekonať nejedného z nás. Veď môžete sami posúdiť – fotografie pod článkom sú práve z tohto projektu.
A popri canisterapii sa u nás tieto detičky zúčastnili aj hippoterapie (teda terapie za pomoci koníka) pod vedením našich šikovných dievčat - hippoterapeutky Pavlínky, inštruktorky Katky a samozrejme by sme sa nezaobišli bez skvelých a trpezlivých štvornohých pomocníkov - našich koníkov Janne a Baróna. Spoločne sa tak snažíme spraviť svet pre tieto detičky aspoň o trošku krajším.
Celý náš tím canisterapeutov aj hippoterapeutov je založený na vzájomnej dôvere a rovnocennosti všetkých členov – ľudských aj zvieracích. A práve preto dokážeme spolu pracovať bez najmenších ťažkostí. Dnes som vám aspoň v skratke predstavila našu činnosť a jedného z prvých členov zvieracích terapeutov – Darca (i keď o ňom by sa dala bez problémov napísať aj celá kniha). Máme však ešte ďalších rovnako skvelých členov, o ktorých sa dozvieme viac zase niekedy nabudúce.
Rada by som však tento článok ukončila jedným krásnym výstižným citátom, na ktorý som kedysi natrafila a odvtedy mi ostal v pamäti: „Nezáleží na tom, kam kráčaš, tvoj tieň bude vždy štvornohý.“ A myslím, že viac k tomu ani netreba dodať 
Pokiaľ vás tento príbeh zaujal, tak nás môžete sledovať aj na našom Facebooku alebo na stránke Zvierací terapeut.